Ubolené srdce

13. 02. 2009 | † 22. 03. 2009 | kód autora: XnP

 

Otec ju mláti denne, chcela niekoľkokrát umrieť, zavraždiť sa... Ale mala jeho a ten jej tak pomáhal... Ale potom ich vzťah ukončil a vzal si svoje srdce späť. Ona stále čakala... Čakala týždeň, dva, mesiac! Bolestivo znášala tvrdé a hrubé rany jej otca s myšlienkou na neho, že za ňou príde, že ju stále miluje, že jej vráti svoje srdce...! Sedela na posteli a hrdo zadržovala slzy. Vedela, že NEPRÍDE. Pozrela sa naposledy z okna, kde nedávno pršalo a odišla. Nevedela kam, bolo jej to jedno... k tomu, aby znášala ďalej rany otca jej už nestačila iba myšlienka na neho, nemala pre čo žiť!!! Vtom sa zastavila pred veľkým stromom... stromom, ktorý sa zrazu objavil na prázdnej lúke... stromom, na ktorom bolo neznáme lanko... A bola rozhodnutá. Postavila sa na kmeň pod lanom a dala si slučku okolo krku. Naposledy prosila nech príde za ňou... aby ju zachránil, vrátil jej jeho srdce, dôvod, prečo žiť... Pozrela sa dohora na zaťažené nebo a uvidela JU (smrť). Už tam na ňu čakala, čakala kedy ukončí svoj život! Natiahla k nej ruku... Stačilo tak málo, len kúsoček k smrti! A v tom ho z diaľky uvidela. Bol na druhom konci a vydesene na ňu pozeral. Blikla v nej iskrička nádeje. Bola tak blízko k smrti... Začala JU naliehavo prosiť, aby mu mohla aspoň pozrieť do tváre! ONA na ňu len pozrela a zmizla. Stála tam ďalej a mlčky sa dívala, ako tam jej láska stojí. "Prečo nejde bližšie?" pýta sa sama seba. Natiahla k nemu ruku...
"Je neskoro, veľmi neskoro..." šepla.
Vedela, že ONA sa vráti... že pre ňu príde. A mala pravdu, vedľa nej ONA stála a čakala.
"Je čas," povedala a natiahla k nej ruku.
"Nie, ešte nie, on ma zachráni, on mi svoje srdce vráti!" prosila JU.
A naozaj, šiel pomaly k nej. Bola šťastná... prišiel! ONA ale nechala ruku natiahnutú a urobila letmý pohyb prstom k sebe. Chlapec roztiahol náruč a ona pevne rozhodnutá chcela ísť k nemu. Kameň, na ktorom stála bol ešte klzký od dažďa a ona... skĺzla jej noha, dotkla sa JEJ a..... visela. Pred očami sa jej hmlilo, len malou škáročkou v zahmlených očiach pozerala na svoju lásku, ktorá k nej bežala na niečo volala. Nič nepočula, nič necítila, všetku silu dávala do svojich očí, aby zostali otvorené... aby ho mohla vidieť! Toho, kvôli ktorému tu je, kvôli ktorému je teraz s ŇOU. Lano ju reže do krku, vlasy jej vejú do tváre, malá škáročka kde ho vidí mizne v diaľke.
"MILUJEM ŤA," začuje od neho tie najkrajšie slová na svete... a potom je ticho, hlboké ticho... nič necíti, nič nepočuje, nič nevidí... nemá oči... nemá život...
Nevie, že jej láska stojí pri jej mŕtvom tele a plače... plače a v rukách zviera svoje srdce ktoré jej chcel dať... plače a prosí o odpustenie... plače a kričí! Kričí svoju bolesť... kričí, že neprišiel skôr... že ju nezachránil! Kričí, že to bez nej nezvládne, že ju miluje, že sa bál prísť skôr... bál sa, že jej zlomil srdce!!! Nevedel, že to srdce sa snažila držať aj napriek ranám otca pohromade... kvôli nemu! Kričí, plače, prosí, miluje ju... Ale to už ona nevie...
Nikdy to už nebude vedieť!!!

Zobrazit další články tohoto autora

Související články

Copyright © 2008-2018 Hups.cz. Všechna práva vyhrazena.